História školy

Stredná odborná škola pôšt a telekomunikácií

Palackého 14,  040 01  Košice

Stredné odborné učilište spojov bolo založené v roku 1959 ako odborné učilište na základe premeny bývalej Spojovej učňovskej školy pre prevádzkový dorast. Bolo výchovnou organizáciou Krajskej správy spojov v Košiciach. Pripravovalo žiakov pre profesiu spojový mechanik 0509. Bol to trojročný učebný odbor.

V čase svojho vzniku bola škola jedinou svojho druhu v rámci Východoslovenského kraja. Škola je tu a začínajú sa písať prvé stránky jej histórie. Dnes, s odstupom takmer 50 rokov, možno v úplnosti ani nedokážeme doceniť význam tohtofaktu. Preto by sme mali s úctou spomenúť všetkých tých, ktorí stáli pri jej kolíske, zakladali jej tradície a rozvíjali ich.

V prvom školskom roku bola zriadená iba jedna trieda. Navštevovalo ju 25 žiakov, chlapcov. Krajská správa spojov vymenovala za prvého riaditeľa Juraja Kačeňáka, ktorý túto funkciu vykonával do konca šk. r. 1959/60. Učilište bolo umiestnené v bývalej budove Krajskej správy spojov na Šmeralovej 20 (dnešná Poštová ul.) a v areáli Pošty I na Moyzesovej ul. č. 7 v Košiciach. Súčasťou učilišťa boli dielne a domov mládeže.
Budova Pošty I však neposkytovala vyhovujúce priestory pre teoretický apraktický výcvik. Nedostatočný počet dielní s slabá technická vybavenosť spôsobili, že sa vyučovalo aj na "živých pracoviskách" . Učiteľský kolektív v tom čase tvorili pracovníci pošty, výchovu v internáte zabezpečovali dvaja vychovávatelia.

V školskom  roku 1960/61 bol poverený riadením školy p. Štefan Pecha. Boli zriadené ďalšie dve triedy a školu navštevovalo už 88 žiakov.
Jedna trieda sa nachádzala na bývalej Hakenovej ul. (dnes neexistuje) v tzv.Dome poštárov. Okrem vyučovania sa tu organizovali aj rôzne kultúrne amimoškolské podujatia. V tejto veľkej miestnosti s javiskom a oponou sa konalii poštárske plesy.

Druhá trieda sa nachádzala na druhom poschodí Domova mládeže. Treťou učebňou bola jedáleň bývalého učilišťa. Aby sa nenarušil vyučovací proces, obedy sapodávali v čase medzi 12 - 13.30 hod na chodbe.
Učebne neboli pod jednou strechou a prví učitelia si ešte aj dnes s úsmevom natvári spomínajú na to, ako si triedne knihy vymieňali na rohu ulice.

Súčasť života školy tvoril aj internát. Ten postupom času poskytoval z dôvodu zvýšenia počtu internátnych žiakov ubytovanie aj na ďalších dvoch poschodiach. Neskôr sa v prízemí internátu zriadila jedáleň. Jej dlhoročnou vedúcou bola p.Emilda Knišová.

Škola v prvých rokoch svojej existencie zápasila s takými elementárnymi problémami, ako je kádrové zabezpečenie vyučovacieho procesu, priestorové,materiálne vybavenie a pod. . Rodili sa prvé skúsenosti, prichádzali prvéúspechy. Učiteľský kolektív ako riaditelia viedli : J. Kačeňák (šk. r. 1959/60), Š.Pecha (šk. r.1960/61 - jún 1984) , Ing. F. Čižmárik (šk. r. 1985/86 - šk. r. 1986/87) , PeadDr. T Zitrický (šk. r. 1987/88 - január1990) , Mgr. K. Till (šk. r. 1990/91- šk. r. 1995/96), Ing. P. Kolesár(šk. r. 1996/97 – 2003/04 ), Ing. J.Knutelský (šk. r. 2004 /2005  -  2007/08), Ing. V. Kuncová (od šk. r. 2008/09).       

Obmieňali sa aj zástupcovia riaditeľa školy a učitelia. Každá generácia učiteľov v 50 -ročnej histórii školy vtlačila učilišťu svoju pečať, urobila všetko pre to, abysa škola dostala o krok ďalej vo svojom vývine v zmysle kvantitatívnom ikvalitatívnom. K pozitívam školy patrí aj to, že umožňovala a i v súčasnosti umožňuje starším pracovníkom rezortu formou externého  štúdia a štúdia popri zamestnaní doplniť sivzdelanie.

Platíto v prenesenom význame, lebo škola aj v nasledujúcom období musela zápasiť spriestorovými problémami. V šk. r. 1962/63 počet žiakov dosiahol 195 , z toho bolo 88 dievčat, a preto bolo nutné rozšíriťpriestory školy. A tak sa niekdajšie sklady začali prerábať na učebne, ktoréslúžili k výuke troch prvých, dvoch druhých a dvoch tretích ročníkov v odborespojový mechanik. Školský rok ukončilo učebný pomer 61 žiakov, z ktorých 25prospelo s vyznamenaním. V tomto roku bola zavedená aj nová forma štúdia,  štúdium popri zamestnaní. Ďalší šk. r. 1963/64priniesol mnoho zmien. Učilište navštevovalo už 226 žiakov, z toho 124 dievčat.Hoci sa zaviedli nové predmety, neboli k nim dodané učebné osnovy, čo, kýmdošlo ku skoordinovaniu, sťažilo prácu. V tomto školskom roku ukončili štúdiumprví absolventi nadstavbového maturitného štúdia. Na škole v tom čase pracovalo6 učiteľov, 13 majstrov a 7 vychovávateľov.

Od založenia školy až do konca šk. r. 1964 možno hodnotiť teoretické vyučovanieaj odborný výcvik ako dobré. Tomu nasvedčuje vysoká úroveň praktickýchzručností absolventov učilišťa. Vzhľadom na vtedajšie podmienky výučby, pretožesme zápasili s nedostatkom učebníc a učebných pomôcok, to možno považovať zaveľmi pozitívny fakt.

Z druhej polovice šesťdesiatych rokov a sedemdesiatych rokov sa nám nezachovaližiadne konkrétne dokumenty, preto možno toto obdobie charakterizovať prevažnelen štatisticky.
V šk.r. 1964/65 pristúpilo kzáverečným skúškam 75 žiakov. S vyznamenaním ukončili štúdium 16 žiaci, neprospeli5 .
Slovenský jazyk a literatúru učila p. Kočíková, ruský jazyk a občiansku náukup. Jelínková, frekvenčnú techniku p. Borec, spojové vedenie p. Trilec a telesnúvýchovu p. Kočíková.

V nasledujúcom šk. r. 1965/66 bolo k záverečným skúškam pripustených 97 žiakov, pri praktických skúškach neprospelo 6. Písomné hodnotenie tejto skutočnosti citujeme aj s dobovými jazykovýmizvláštnosťami : ... Celková úroveň - vypracované písomné práce a nakreslenéschémy v písomných prácach boli prevedené vzorne a môžeme konštatovať, ženiektoré sa rovnali prácam na priemyselnej škole. Šesť prepadajúcich zpraktických skúšok svedčí o vysokých požiadavkách majstrov ...

V šk. r. 1966/67 ukončili štúdium ajprví maturanti večerného štúdia. Išlo o súvislé päťročné štúdium. Maturovalo saz predmetov: slovenský jazyk a literatúra, matematika, ruský jazyk a  telefónia. O tom, že maturitné skúškyprebiehali v "bojových" podmienkach, svedčí zápis z hodnoteniamaturitnej komisie : " ... Po konzultácii s ústredným inšpektorom SNRbolo dohodnuté, že vysvedčenia žiakom nebudú vydané, avšak každý absolventdostal potvrdenie o maturitnej skúške. " (Výkaz o maturitnej skúške zjúna 1965).
V šk. r. 1967/68 maturovalo 20žiakov večerného štúdia, záverečnú učňovskú skúšku vykonali žiaci troch tried vodbore spojový mechanik. V nasledujúcom šk. r. 1968/69 maturovalo 16 žiakov večerného štúdia. Končilo päť triedučebného odboru spojový mechanik. Po záverečných skúškach absolventi dostalivýučné listy.

V šk. r. 1969/70 maturovali tritriedy v študijnom odbore spojový mechanik v dennom štúdiu. Na Strednejškole pre pracujúcich ukončilo štúdium maturitnou skúškou 32 žiakov v dvochtriedach. V tomto roku si škola pripomenula už 10. výročie existencie.

V rokoch 1970-74 prebiehala prípravaabsolventov pre rezort spojov v odboroch : spojový mechanik, elektromechanik aspojový manipulant. Odbor spojový mechanik bol trojročný s dennou formouštúdia. Po získaní výučného listu mohli jeho absolventi pokračovať v štúdiupopri zamestnaní, ktoré trvalo dva roky a končilo maturitnou skúškou. Aj odborelektromechanik bol trojročným učebným odborom končiacim záverečnou skúškou. Vprípade odboru spojový manipulant išlo o dvojročné denné štúdium, ktorépripravovalo absolventov pre poštovú prevádzku. Žiaci po jeho skončení získali  výučný list.

V šk. r. 1974/75 sa na učilišti poprvýkrát otvorila prvá trieda denného štúdia štvorročného študijnéhoodboru spojový manipulant. Táto forma štúdia sa otvorila ako experiment naniektorých vybraných učilištiach v Československu, podľa toho boli označenétieto triedy až do r. 1988 ako E triedy. K prvým absolventom takejto triedypatrí napríklad aj majsterka odborného výcviku p. Kocurová.

Experimentálne overovanie formy výuky vytvorilo predpoklady, aby učilište bolozaradené do siete stredných odborných učilíšť, ktoré sa v tomto obdobívytvárali. Denná forma maturitného štúdia znamenala kvalitatívny posun vovýuke. Z učiteľského kolektívu odišli postupne všetci nekvalifikovaní učitelia.Kvalifikačné predpoklady sa stávajú prvoradými aj pri prijímaní novýchpracovníkov pre úsek odborného výcviku a výchovy mimo vyučovania.
Skvalitňovanie výuky a prípravy mimo vyučovania slúžili ako argumenty vedeniuškoly, ktoré vyvíjalo stály tlak na riaditeľstvo pôšt a telekomunikácií vsúvislosti s priestorovými požiadavkami. V šk. r. 1977/78 úspešne maturovali prví absolventi experimentálneho štúdia.V tomto období sa výrazne prejavila feminizácia v zložení žiakov. Zanikolchlapčenský odbor elektromechanik, učebný odbor spojový montér bol presunutý doSniny.

V novembri 1979 pripríležitosti osláv 20. výročia založenia školy sa položil základný kameň budovy na Triede SNP 104. Dokončenie stavby vpriebehu štyroch rokov sa zdalo byť reálne. Plánovalo sa s výstavbou domovamládeže, školskej časti a priestorov pre odborný výcvik.

Osemdesiate roky boli rokmi, vktorých sa postupne menil charakter školy. Aj napriek tomu , že v každomročníku študijného odboru bola otvorená iba jedna trieda, narastal početabsolventov a maturantov. Výstavba domova mládeže však postupovala veľmipomaly. Nedostatok priestorov pociťovali všetky úseky školy. Teoretickej výukeslúžilo len šesť učební, dielne boli umiestnené v suteréne školy. V tomtoobdobí je nápadný rýchly nárast počtu žiakov na 500, pričom počet tried zostávapribližne rovnaký (14 tried denného štúdia). Zavádzajú  sa novokoncipované učebné odbory a prevádzkovývýcvik. Mení sa termín ukončenia štúdia, záverečné skúšky sa konali až vdecembri. Tri a pol ročná forma výuky sa uplatňuje až do r. 1993, kedy sa časštúdia žiakov opäť skrátil na tri roky.

Aj ďalšie obdobie osemdesiatych rokov bolo poznačené stagnáciou v materiálnomrozvoji školy. Napriek tomu, že Východoslovenské riaditeľstvo spojov vKošiciach krylo finančné a materiálne potreby školy, rozvoj školy brzdilistiesnené priestorové podmienky, pretrvávajúci nedostatok didaktickej technikya chýbajúce odborné učebne.
V šk. r. 1982/83 na úsekuteoretického vyučovania pôsobili už 12 učitelia, 7 majsteriek odborného výcvikupre poštovú prevádzku, 14 majstrov a 8 vychovávateľov na úseku výchovy mimovyučovania.
Šk. r. 1986/87 mal byť poslednýmrokom, ktorý žiaci a učitelia prežili v starých priestoroch. Otvorenou otázkouostalo priestorové prepojenie dvoch objektov. Vyučovať sa totiž malo aj naďalejv starých priestoroch na Šmeralovej ulici, ale telocvičňa, jedáleň a domovmládeže mali byť na Triede SNP 104. Jednou možnosťou mala byť autobusovápreprava žiakov z centra na Terasu. Druhou premiestnenie školy bližšie k domovumládeže, opäť len do náhradných priestorov. Táto možnosť sa ukázala reálnejšiav okamihu, kedy Východoslovenské riaditeľstvo spojov Košice požadovalo odučilišťa uvoľnenie doterajšieho areálu školy a ako náhradu ponúkalo miestnostiTechnickej správy spojov na Tr. SNP.  Ztýchto plánov vzniklo v tomto období najideálnejšie riešenie - sťahovanie školydo priestorov domova mládeže.
V šk. r. 1987/88 pôsobilo vKošiciach a Snine na teoretickom vyučovaní 15 interných a 5 externých učiteľov, na úseku odborného výcviku 4 hlavní majstri a 18 majstrov , v domove mládeže12 vychovávateľov.

Tento školský rok bol v živote školy významným hlavne v tom, že sa definitívne skončili priestorové problémy, ktoré ovplyvňovali aj zavádzanie počítačovej techniky do výučby. Sťahovanie školy do nových priestorov sa uskutočnilo v januári 1988 za plnej prevádzkyškoly. V prvej etape bolo teoretické vyučovanie v budove internátu naprízemí, na prvom poschodí a v jednej študovni.  Celkový počet žiakov - 510 - svedčí o náraste,ktorý bol v súlade s plánovanou perspektívou rozvoja učilišťa po prechode donových priestorov.

Šk. r. 1988/89 znamenal opäťsťahovanie v dôsledku definitívnej likvidácie MOP Snina. So sťahovaním sa začalo už v júni 1988. 1. septembra pokračovalo v štúdiu v Košiciach 63 nových žiakov zo Sniny. Pedagogický zborposilnili aj dvaja noví kolegovia - p. Turčan a p. Gerboc. Učilište s dievčenskou prevahou uvítalo príchod chlapčenských tried. Novinkou bolo aj otvorenie nového študijného odboru - mechanik elektronik  so zameraním na telekomunikačné zariadenia,ktorý nahradil odbor spojový mechanik so zameraním na spojovacie zariadenia.Prešlo sa k novému označovaniu tried podľa názvov odborov : SM - spojový manipulant, OS - spojový mechanik pre oznamovacie siete, MP - manipulantpoštovej prevádzky a prepravy, ME - mechanik elektronik.

Nežná revolúcia na jeseň 1989 rozvírila aj "stojaté vody" učilišťa. Vjanuári 1990 odstúpil z funkcie riaditeľ p. Zitrický. Novým riaditeľom sa stávaMgr. Karol Till, ktorý dovtedy pôsobil ako vychovávateľ v domove mládeženašej školy.

Nová situácia v spoločnosti priniesla aj pre školu novú situáciu. Do popredia sa dostáva otázka ekonomického prežitia, udržania počtu žiakov a pedagogickýchpracovníkov . Reálnou sa stáva aj dostavba druhej budovy - školských priestorov-  a koncom augusta 1992 sa stáva skutočnosťou. Bývalé triedy v budovedomova mládeže sa prispôsobujú potrebám odborného výcviku a celá výuka sadostáva pod " jednu strechu". V septembri 1991 sa so sídlom na TR.SNP 104 zriaďujú ďalšie dve samostatné školy - Obchodná akadémia a Stredná priemyselná škola elektrotechnická.

Naša SOŠ patrí teda medzi najstaršie školy v Košiciach. Jej zmeny boli podmienené zmenami a potrebami spoločnosti. V rámci racionalizácie školstva sa škola v auguste 2008 presťahovala do priestorov SOU železničného na Palackého č.14  a zároveň dočasne zmenila názov školy z SOU pôšt a telekomunikácií na Strednú odbornú školu (od januára 2009 na SOŠ pôšt a telekomunikácií). Škola pokračuje vo svojom zameraníorientovanom na študijné a učebné odbory pre telekomunikačnéa mobilné siete, zabezpečovaciu techniku, elektroniku a poštovú prevádzku.

Súčasné zameranie školy je orientované na študijné a učebné odbory pre telekomunikácie, spotrebnú elektroniku a poštovú prevádzku spôsobnosťou pre Košický a Prešovský kraj.